Bratislava
17. júla (TASR) - V stredu vo veku 92 rokov zomrel bývalý diplomat,
spisovateľ, poslanec Slovenskej národnej rady a spoluautor Deklarácie
zvrchovanosti Slovenska Anton Hykisch. So súhlasom rodiny o tom na
sociálnej sieti informovalo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych
záležitostí (MZVEZ) SR.
Hykisch bol prvým veľvyslancom SR v Kanade. Pôsobil tam v rokoch 1993 až
1997. V rokoch 1990 až 1992 bol aj poslancom Slovenskej národnej rady.
Počas svojho života vytvoril 34 literárnych diel.
"Za svoju literárnu
činnosť dostal celý rad ocenení. V januári 1998 mu prezident republiky
prepožičal štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy," píše ministerstvo. Posledná rozlúčka s ním bude v Bratislave 22. júla.
MZVEZ rodine a blízkym vyjadrilo úprimnú sústrasť.
Profil spisovateľa, bývalého diplomata a politika Antona Hykischa
Anton Hykisch sa narodil 23. februára 1932 v Banskej Štiavnici.
Stredoškolské vzdelanie nadobudol na gymnáziách v Banskej Štiavnici a
Leviciach. V rokoch 1951 - 1956 študoval na Vysokej škole ekonomickej v
Bratislave. Po skončení štúdia pracoval do roku 1958 vo Výskumnom ústave
miestneho hospodárstva. Po krátkom pôsobení v Železničnom staviteľstve
pracoval do roku 1962 v podniku Záhradníctvo a rekreačné služby.
V rokoch 1962 - 1968 bol redaktorom Československého rozhlasu v
Bratislave, odkiaľ však po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do
Československa a následnej normalizácii musel odísť. Zamestnal sa v
ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, pracoval tiež ako ekonóm v
Slovenskom fonde výtvarného umenia Dielo. Vo vydavateľstve Mladé letá
pôsobil v rokoch 1987 - 1992, od roku 1988 bol ekonomickým námestníkom,
neskôr riaditeľom vydavateľstva.
Po páde totalitného režimu v Československu v roku 1989 bol v rokoch
1990 - 1992 poslancom Slovenskej národnej rady (SNR) za
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). V rokoch 1993 - 1997 pôsobil ako
mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade. V
rokoch 1998 - 2002 externe prednášal politológiu na Trnavskej
univerzite.
Bol predstaviteľom tzv. generácie 1956, z politických dôvodov mu
zošrotovali román Krok do neznáma (1959). Oficiálne potom knižne
debutoval prózou o svojich súčasníkoch Sen vchádza do stanice (1961).
Podobných tém sa týkala aj zbierka poviedok Stretol som ťa (1963) a
novela Naďa (1964). Vlastnú skúsenosť s komunistickým režimom priblížil v
autobiograficky ladenom románe Námestie v Mähringu (1965).
V roku 1968 mu vyšla kniha cestopisných reportáží Kanada nie je "kanada".
Potom mu predstavitelia totalitného režimu umožnili vydať iba
populárno-náučnú knihu o dejinách automobilových pretekov a slávnych
pretekárov Volanty do nebies (1975).
Do literárneho diania sa vrátil rozsiahlym historickým románom z dejín
Banskej Štiavnice Čas majstrov (1977) odohrávajúcim sa na prelome 15. a
16. storočia. Námety zo súčasnosti stvárnil v románoch Vzťahy (1978) a
Túžba (1980). Žáner sci-fi uplatnil v zbierke poviedok Dobre utajený
mozog (1979) a tiež v knihe Obrana tajomstiev (1990).
Svojej veľkej téme - životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval historický
román Milujte kráľovnú (1984), po ktorom nasledoval román z procesu
výstavby atómovej elektrárne Atómové leto (1986) a kniha cestopisných
reportáží z Číny a niektorých ďalších krajín Ázie s názvom Dovolenka v
Pekingu (1991).
Pre rozhlas napísal poetickú drámu o smrti matky Praskanie (1966),
sci-fi hru Počatie (1969) a hru pre mládež Také čudné rozhovory (1988).
K tereziánskej téme sa vrátil v beletrizovanej populárno-náučnej knihe
Mária Terézia (1999). Životu a pôsobeniu Márie Terézie venoval tiež
román Milujte kráľovnú (2003). Príbeh zo začiatku 20. storočia o
Slovákovi, ktorý sa dostal na kniežací dvor v Sofii, stvárnil v diele
Spomeň si na cára (2007). Roku 1968 venoval prózu Rozkoše dávnych čias
(2009). Spomienky na rodné mesto zhrnul v knihe Moja Štiavnica (2012).
Voľným pokračovaním diela Milujte kráľovnú o Márii Terézii je román o
jej synovi Jozefovi II. Verte cisárovi (2016). Ďalší historický román
Bezhlavý čas z roku 2022 sa odohráva na konci 18. storočia, keď v Európe
vrcholí francúzska revolúcia. V románe opísal zápas konzervatívneho
vládcu a polície s revolucionármi vo Viedni aj v Uhorsku.
Písať znamená ostať (2021) je zasa rozsiahlou publikáciou o tvorbe a
živote Antona Hykischa, ktorá vyšla rok pred jeho 90. narodeninami.
Prezident SR Michal Kováč udelil Antonovi Hykischovi v roku 1998 štátne
vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V roku 2004 a 2007 ho cenili Cenou
E. E. Kischa a v roku 2011 dostal Cenu Vojtecha Zamarovského za prínos
do literatúry faktu. V roku 2013 ho ocenili európskou cenou Trebbia za
podporu umenia, tvorivú činnosť a prínos k dialógu národných kultúr. Za
diela Rozkoše dávnych čias a Verte cisárovi dostal Cenu Literárneho
fondu (2013, 2016).